Ďaľší deň ráno už sedíme v autobuse do Bruneia. Mnohí majú spojený tento sultanát s nesmiernymi ropnými zásobami a opolentným vystavovaním bohatstva Brunejského sultána ako jedného z najbohatších ľudí sveta.
Po 7 hodinách v autobuse prichádzame do hlavného mesta Bandar Seri Begawan s takmer 250 tis. obyvateľmi. Každý kto by čakal, že krajina s vysokým HDP na obyvateľa ako Švajčiarsko bude aj rovnako vyspelo vyzerať, je vyvedený z omylu v priebehu prvých 5 minút. :) Brunei som si predstavoval ako mladšieho brata Dubaja, zďaleka nie tak vyspelého, ale čo som videl, ma fakt prekvapilo. Krajina a ľudia v nej žijúci, sú ešte o triedu chudobnejší ako susedná Malajzia. Je až zarážajúce, ako obrovské nerastné bohatsvo môže byť distribuované k veľmi úzkej skupine vyvolených. Sultán žijúci v najväčšom obývanom dome na zemeguli a so stovkami áut v garáži (niektoré z nich v zlate) a na uliciach žobrajúci ľudia.
Každopádne Brunei ako turistické miesto veľa neponúka. Stačila krátka prechádzka mestom a bolo vybavené. Na druhý deň odchádzame autobusom smer Kota Kinabalu.
Viac si môžte prečítať v článku o Borneu TU.
