Boracay
Malý ostrovček plný dovolenkárov, kitesurferov a špecifickej ostrovnej pohody. Hlavnou hviezdou je tu skvelá 3km pláž bieleho piesku White beach, tiahnuca sa celou západnou stranou. Je až tak skvelá, že ju tripadviser vyhlásil za najlepšiu pláž v Ázii a 7 najlepšiu na svete.
Piesok je tak jemný, že vŕzga pri chôdzi pod nohami a tak biely, že aj pri teplotách cez 30 stupňov je stále chladný. Okolité palmy a supermodrá voda len dokresľujú pohľadnicovú predstavu raja. Jediné, čo kazí dojem je množstvo ľudí. Nie je to opustený raj, kde si človek pripadá ako Robinson Crusoe, ako niekde v Indonézii. Na druhej strane je tu vďaka tomu príjemná párty atmosféra, ktorú si moc neužívam, keďže počas všetkých 6 večerov čo som tu pracujem na novej podobe webstránky. Ale naštastie vďaka časovému posunu oproti Eúrópe mám celý deň pred sebou na objavovanie miestnych pokladov:) :).
Osobne som zažil len jednu pláž ktorá bola lepšia – neprekonateľná Austrálska Whiteheaven beach v národnom parku na ostrovoch Whitsundays zostane pre mňa vždy číslom 1, bielym zázrakom prírody, malým nebom z piesku.
Cebu
7 dní oddychu mi pomohlo zabudnúť na zimu zo severných ryžových polí :) a tak je na mieste prelet na ostrov Cebu do 2 najväčsieho mesta krajiny. Na ázijské pomery superdrahá letenka, stále o dobrú tretinu lacnejšia ako v Európe. Malé motorové lietadlo pre asi 25 pasažierov má meškanie dobrých 5 hodín. Filipínsky štandard :) :).
Trochu to komplikuje hľadanie ubytovania v Cebu city, kvôli najväčšiemu náboženskému festivalu krajiny Sinulog, ktorý končí v daný deň. Zostávam teda na ostrove Mactan, kde pred takmer 500 rokmi miestny náčelník kmeňa Lapu-Lapu zabil v bitke španielského conquestadora Magalhaesa. Dnes je na tomto mieste letisko a rušný život okolo. Hrozný hotel, plno ľudí, skvelé grilované bravčové na ulici a litrová fľaša San Miguel – o nedeľný večerný program je postarané :) :).
Ďaľší deň prehliadka mesta plného života, miestnych trhov a pozostatkov výzdoby zo včerajšiho Sinulogu. Len podľa pozostatkov to muselo stáť za to. Na odstraňovaní darovaných sviečok pracuje 10 chlapov celý deň!!
Mesto ma úplne inú atmosféru ako Manila. Žiadni turisti, pohoda a autenticita. V centre pri prístave hrozná špina a zápach pokazenej vody. Tri hodiny sa neviem presvedčiť na žiadne pouličné jedlo a tak zvíťazí po 2 mesačnom pôste McDonalds :) :).
Aj McDonalds bol však veľký kultúrny zážitok. Žiadna klasická Amerika :) :) Najpredávanejšie jedlo? Ak niekto tipuje klasicky big mac tak sa mýli :) :). Najobjednávanejšia položka je tu smažené kura s ryžou :) Ďaľšie špecifiká na jedálnom lístku ako cola a sprite s kopčekom zmrzliny prebili snáď len bolonské špagety :) Bol som tam jediný čo si dal hranolky, na ktoré som si počkal 10min., keďže to po všetkej ryži a špagetách bola prvá servírovaná porcia v daný deň. :)
Inak Filipínci zbožňujú fastfoody. Sú úplne všade a ak sa vám zdalo, že jedálniček z McDonaldu je špecifický, tak to KFC posunulo ešte o krok ďalej. Ich verzia hotdogu kde je párok namiesto rohlíka vložený do smaženého kuraťa, musí mať aspoň millión kalorií a starať sa o množstvo práce pre kardiológov :) :)
Oslob
Malá dedinka na juhu ostrova necelé 3 hodiny busom z Cebu city je pokoj a relax sám. V malom penzióne mám izbu pre 5 ľudí za 10 dolárov postavenú priamo nad morom. Ten výhľad na rovnú hladinu mora (kde vodou po kolená môžete kráčať 2km od pobrežia), protiľahlé ostrovy a západ slnka pôsobí ako blahodárny upokojujúci balzam. K tejto pohode prispievajú aj miestni ľudia – najmilší, ktorých som do tej doby stretol a prekonali aj stále usmievavých thajcov. Majiteľka penziónu mi operie, vysuší a vyžehlí celý vak oblečenia za 50 centov!! A v stánku na námestí po dojedení burgra mi predavač podáva druhý, lebo majú akciu. :) Nepomáha presviečanie že už nemám hlad a druhý rozhodne nepotrebujem – dostávam ho na cestu :) Plním jeho prianie a na ceste späť ním kŕmim túlavých psíkov, ktorí mi robia spoločnosť :) :)
Druhé ráno ma čaká hlavný miestny ťahák. Plávanie a šnorchlovanie so žralokmi (whale shark) – najväčšou rybou na svete, dorastajúcej do veľkosti cez 20m. Vyliezam z člnu a nasledujúca polhodina je veľmi špeciálna. Asi 5 žralokov vo veľkosti 8 až 14 metrov sa pomaly a ladne plaví okolo niekedy ani nie meter odo mňa. Miestni ich lákajú na potravu a keď vidia, že sa tohto mierumilovneho, aj keď obrovského zvieraťa nebojím, hádžu im stravu stále bližšie ku mne. Ten pocit, keď najväčšia ryba sveta s otvorenými, takmer metrovými ústami pláva oproti, ani nie 2 metre ďaleko je nepopísateľný. Musí sa zažiť :) :)
V Oslobe by som dokázal zostať veľmi dlho. Spätne si myslím, že to bolo najpohodovejšie miesto na Filipínach. Žiaľ toľko času nemám. ( Poobede ešte po ceste vodopád Tumalog a už sedím späť v buse do Cebu a potom na 2hodinovom trajekte na susedný ostrov Bohol).
Bohol
Hneď ďaľšie ráno sa ide smer Chocolate Hills – Čokoládové kopce, hlavná atrakcia tohto ostrova. Zhruba 1200 malých kónických kopčekov do 120m rozosiatych po celom ostrove, ktoré menia v suchej sezóne svoju farbu na hnedo-čokoládovú. Vystupujem z autobusu v Sagbayane a som uchvátený, aj keď je vyhliadková plošina filipínsky gýčovitá :)
Je to len predohra k dedinke Carmen, ktorá je priamo v srdci regiónu kopcov. Po vystúpení hľadám ubytovanie a pýtam sa aj mladej policajtky lámanou angličtinou. Na základe jej rady sa vydávam peši za dedinku a za 5 min ma zastaví ich policajné auto, že im bude cťou ma odviezť :) Proste Filipínci sú strašne milí ľudia. Ubytovanie na jednu noc na samote s miestnou rodinou a všetkými miestnymi zvieratami na záhrade je superautentické. :) Chocolate Hills sú úžasné, aj keď nie je tá najsuchšia sezóna, kedy sú výrazne viac hnedé.
Ďaľšia zástavka vedie cez centrum Tarsierov (najmenšia opička na svete veľkosti dlane), až do dedinky Loboc so splavmi miestnej rieky. Cestujem s miestnymi v lokálnych autobusoch, čo nie je úplne bežné, keďže väčšina turistov chodí špeciálnymi transfermi alebo taxíkmi. O to sú všetci milší a každý ma zdraví a kto vie po anglicky aspoň jednu vetu sa pýta tradičné: odkiaľ som a ako sa mi u nich páči. Tí zhovorčivejší prechádzajú na klasickú otázku či som ženatý a či by som si nechcel zobrať nejakú miestnu ženu :) Odpoveď v čo najjednoduhšej angličtine mám naučenú už takmer naspämať :) :)
Panglao
Ostrov Panglao je poslednou zastávkou na Filipínach. Plážové a potápačské centrum okolo pláže Alona je prekvapujúco plné ľudí z Čiech. Takže až na to teplo a palmy sa cítim ako doma :) :) Okrem všetkých Čechov stretávam Sophie z Holandska 6ty a poslednýkrát počas tohto tripu :) :) Cez deň si užívam pláže, večer si "užívam" prácu a odpovedanie na emaily.
Najsvetlejším bodom rána je neskutočné mango. Po výlete do Thajska som si myslel, že lepšie už neochutnám. Aká chyba :) Filipínske mango bolo ešte o triedu lepšie – úplne zrelé, nádherne žlté a plné šťavy a sladkej chuti. Asi najlepšia vec čo sa týka jedla, lebo Filipíny sú v tomto ohľade pomerne skúpe na gurmánske zážitky. V krajine s viac ako 7000 ostrovmi som očakával, že budem stále jesť ryby a morské plody. Rybu som mal 2x a ani jedna nič moc :( Zato milovníci bravčového tu budú ako doma. Prišlo mi, že filipínci okrem smaženého kuraťa a bravčového nič iné nejedia :) :)
Filipíny su skvelá krajina, ale v konkurencii ostatných krajín v regióne to majú ťažké. Príroda je úžasná, ale jedlo je len priemerné, ľudia sú asi najmilší na planéte, ale aj jedni z najchudobnejších. Majú najkrajšiu pláž v Ázii, ale aj najviac odpadkov.
Zúbožení ľudia ležia na nábreží Manily medzi snobským jachtclubom a najluxusnejšími mrakodrapmi, sú v horšom stave ako pouličné zvieratá okolo nich. Alebo keď rodičia ponúkajú turistom svoju 13 ročnú dcéru vyvolajú zimomriavky, aj keď je teplota vysoko nad 30 stupňov.
A napriek všetkému sa všetci usmievajú, tešia zo života a nikto sa nesťažuje na rozdiel od ľudí doma :(
Silní a milí ľudia, najvýraznejšia tvár Filipín...
