Bol som tu len 4 dni a počas nich mal neskutočne veľa zážitkov. Nezastavil som sa od rána do večera, nikdy sa nenudil a nafotil viac fotiek ako za 4 týždne na Filipínach :) V pomere počet zážitkov k cene, SG rozhodne drahý nie je. Čo je pekelne drahé, je ubytovanie (mesačné nájomné priemerného bytu v rozmedzí 2-3 tis. USD), alebo alkohol (pivo cez 10 USD a niektoré koktaily ktoré sme pili dosť nad 25 USD). Na druhej strane - najlepšie jedlo v Ázii bolo neskutočne lacné a až neázijsky čisté a hygienické :) :)

Singapur s 5 miliónmi obyvateľov (približne ako Slovensko) je povestný svojou čistotou a prísnymi zákonmi na jej dodržiavanie. Zahodená žuvačka, odpadky, odpľutie si na ulici, alebo iný prehrešok často stoja vyše 1000 dolárov. Na uliciach je to vidieť. Vyzerá to ako vo Švajčiarsku, ale vzhľadom na polohu na rovníku výrazne teplejšie :) :)

Deň prvý

Po 3 hodinovom spánku sa prebúdzam o 4tej ráno, aby som stihol 40 minútový let do SG. Zážitok začína na letisku v SG. Je sobota pred 7 hodinou ráno – letisko je prázdne a pripomína skôr galériu ako tranzitnú stanicu. Nikde sa neponáhľam, užívam si každý detail skvostnej architektúry a v tomto trende pokračujem aj v neuveriteľne funkčnom a čistom metre. Táto organizovanosť a duch miesta sa premieta už aj na mňa a po vystúpení zo stanice metra počas chôdze k hotelu „musím" zdvihnúť 2 plastové kelímky, ktoré sa povaľujú na ulici a hodiť ich do smetiaka :) :)

Zložím vak v hoteli, stretávam Jien a ide sa do mesta. Prvá zástavka Kampong Glam – malajzijsko-moslimská štvrť s centrálnou mešitou. Prvé famózne Singapurské jedlo v malej reštike na ulici. Objednávame si rovnako ako miestni – z každého jedla veľa :) :). Krátka zastávka v národnej knižnici (áno v SG je zaujimavá aj knižnica :), kde si človek uvedomí, prečo je to mesto 30 rokov pred nami. Pokračujeme do Ardeco hotela Parkview, ktoré má v lobby známy bar, kde z 15 metrovej vínotéky zvolenú fľašku prinesie čašníčka v podobe anjela, spúšťajúceho sa na lane. Je 11 dopoludnia a víno začína od 250 usd, tak si anjela musíme nájsť niekde inde :) :)

Drink Prvý

Čo si ale neodpustíme, je najznámejší hotel Raffles (v ktorom pri svojich návštevách býva anglická kráľovská rodina) a hlavne jeho nemenej známy Long Bar. Je to miesto zrodu známeho koktailu Singapore Sling, ktorý sa podáva v skvostnom prostredí s vejármi (namiesto ventilátorov), starých stolov a britskej elegancie. Podľa tradície sa burské oriešky umiestnené na každom stolíku šúpajú priamo na podlahu a dodávajú tomuto miestu ten správny koloniálny charakter po vyše 100 rokoch. Neodradí ani 30 usd za koktail, ani množstvo turistov. Pri každom pohybe mám pocit, že sa stačí obzrieť a uvidím pri stolíku za nami skupinku anglických gentlemanov v plátených oblekoch, popíjajúcich koktail keď bol prvýkrát namiešaný :)

Zvyšok dňa zabrala prehliadka koloniálneho mesta a centra mrakodrapov, rozprestierajúceho sa na druhej strane rieky Singapur. Povinná jazda všetkých turistov zahŕňa hotel Fullerton (bývalú pompéznu poštu), Merlion (symbol SG - lev s chvostom ryby na nábreží), čínsku štvrť, clark quay a množstvo ďaľšieho. Na nábreží náhodou objavíme obrovskú bronzovú sochu vtáka od kolumbijského sochára Fernanda Botera. Bola by to jedna z mnohých umeleckých skrášlení tohto úžasného mesta, keby to nemalo špeciálnu osobnú spojitosť. A síce je to kópia sochy, pri ktorej sme sa pred rokom s kamoškou Jien náhodou stretli v kolumbijskom Medejine, keď sme išli na miestnu sprevádzanú prehliadku :) O rok a 2 kontinenty ďalej sa vidíme znova pri rovnakej soche. Niceee :) :)

Drink druhý

Celodenné chodenie dalo zabrať. Zaslúžená odmena – logicky jedno dobre vychladené predražené SG pivo :) A keď predražené, tak aspoň štýlovo. 33 a najvyššie poschodie mrakodrapu vo finančnom centre skrýva minipivovar s 5 druhmi vlastného piva a výhľadom na celé mesto. Za 20 eur je v Prahe dostatok piva na poriadnu kocovinu :) Tu to vystačilo na päť jednodecových vzoriek. Výhľad na celé mesto, keď zapadá slnko a vynárajú sa svetlá mrakodrapov bohate vynahradí fakt, že to pivo bolo výrazne horšie ako české a rozhodne aj ten, že za rovnaké peniaze by sme boli doma na kašu :) :)

Singapurčania milujú jedlo a vedia si ho užiť. Nikde to nie je lepšie vidieť ako v historickom Telok Ayer Market, v srdci finančného centra. Medzi mrakodrapmi je táto jednoposchodová budova trpaslík, ale svoje čaro ukazuje hlavne večer. Po 6 hodine sa uzavrie celý blok susednej 5 prúdovej hlavnej cesty, uložia sa na ňu stoly a stoličky, pribudnú stánky a každý sa príde najesť do prasknutia. Stánkari chodili priamo k nám a postupne sme si objednali: krevety, grilovane kebaby, indické curry, naan, grilovanú raju (sting ray), čínske nudle, zeleninu a ryžu. Pre dvoch!! :) :) Všetko sa zjedlo, bolo to neskutočne dobré a lacnejšie ako vzorka piva z minipivovaru :) :) A pocit keď jete na ulici so stovkami ľuďí v svetlách okolitých mrakodrapov, je na nezaplatenie a zdarma. Tak nech niekto hovorí aký je SG drahý :) :)

River safari

Druhý deň dospávame, takže začíname výrazne po 12tej novou atrakciou miestnej Zoo (mimochodom 6 naj na svete) safari Riek. 8 riečnych prostredí s rybami a živočíchmi, ktoré žijú v nej, alebo v jej okolí. Počas 2 hodín prejdete prostredím 8-mich veľtokov, od Gangy cez Kongo, Níl, Mekong až po Amazonku. Ako malý bonus sú tu 2 pandy Kia Kia a Jia Jia. Obrovský zážitok nielen zo zvierat, ale aj z toho, ako je tu všetko perfektné od popiskov, cez architektúru až po najmilších zamestnancov.

Zvyšok dňa je len pohodička, skvelé jedlo a nakoniec koktaily v miestnom trendy bare, kde stretávame miestneho kúzelníka Maxa. Neviem či bol tak dobrý, alebo to bolo alkoholom, ale na žiadny jeho trik sme neprišli :) :)

Deň tretí, najintenzívnejší.

Je pondelok a ja vstávam ráno o 9tej. Keď si dávam raňajky, Jien je už dlho v práci – škodoradostne pokračujem v už tretím tanierom jedla :) :) Stretávam sa s ňou až večer, tak mám celý deň na objavovanie tohto skvelého mesta.
Začína sa v indickej štvrti plnej stánkov a predajcov, kde sa predieram cez množstvo ľudí, pýtam sa miestnych na množstvo vecí a fotím vo veľkom. Stánky sú plné indických výrobkov, obetných kvetín a skvelého jedla. Keď ho vidím nadávam si, prečo som si ja idiot dával také veľke raňajky :(

Ďaľšia zástavka Orchard Road, jedna z najluxusnejších nákupných ulíc na svete. Nové nákupné centrá už dávno vytlačili staré koloniálne domy do bočných uličiek. Mňa do miestneho stánku s kebabom vytlačil náhly dážď (čo je počas obdobia dažďov úplne bežné). Hodinová zástavka sa zmenila na dlhý rozhovor s Yosifom, ktorý tu žije so svojou rodinou už 3 generáciu. Historky a názory človeka, ktorý tu bol skôr ako väčšina mrakodrapov a nákupných centier a ktorý videl prerod z malého obchodníckeho mesta na svetovú metropolu stoja za to a tak ďakujem za dážď, ktorý som najskor preklínal :) :)

Nakupovanie ma nikdy moc nebralo, tak za chvíľu kráčam do Fort canning parku – do zelenej oázy tropickej vegetácie s výhľadom na celé mesto. Cez centrum sa presúvam do Marina Bay, novej štvrti s najdrahšiou budovou na svete s cenovkou okolo 6 miliárd dolárov. Architektonický skvost s 3 mrakodrapmi, na ktorých streche je umiestnený obrovský park pripomínajúci loď obsahuje hotel, kasíno i nakupné centrum. V miestnej galérii moderného umenia strávim poslednú hodinu predtým, ako sa stretnem s Jien. Samozrejme som sa zdržal, tak na dohodnuté miesto prídem po 10min behu poriadne spotený :) :)
Po rýchlej večeri sa ponáhľame na nočnú show v záhrade za budovou, kde obrovské oceľové stromy pokryté tisíckami sviečok vykúzľujú neuveriťeľnú atmosféru. Vonku je stále horúco a tak ležíme na tráve a užívame si takmer hodinovú hru svetiel sprevádzanú skvelou hudbou. Veľká paráda :) :)

Neskutočne veľa zážitkov v krátkom čase. Zostal posledný večer, ktorý prekecáme na nábreží s výhľadom na celé vysvietené mesto a srkáme šampanské až do neskorého večera.

Napísal by som, že ráno UŽ len odchádzam na letisko smer Indonézia, ale v Singapure aj to letisko stojí za to :) :) Znovu som si potvrdil, že Singapur je to najlepšie ázijské mesto a asi jediné, v ktorom by som dokázal v Ázii žiť. Nabudúce nebudem váhať a pôjdem sem znovu veľmi rád...

 
Author: Andrej
 
Published: 1. 2. 2015