Gili Travangan
Je prvým zo skupinky 3 ostrovčekov, na ktorom vystupujem po takmer 2 hodinovej jazde rýchloloďou. Vyzuť topánky – vyskakuje sa priamo do mora a na plážový prístav sa ide po svojich. Nechýbajú komické pohľady na francúzske dôchodkyne, brodiace sa v luxusných modeloch hodiacich sa skôr do Paríža :)
Gili T ako každý tento najväčší z 3 ostrovov volá, má len o niečo vyše 2 km v priemere, takže sa dá v pohode prejsť za 2 hodiny dookola po prstenci pláží. Túto prechádzku prerušovanú len šnorchlovaním s korytnačkami a západom slnka si nemôžem nechať ujsť.
Takisto ako na všetkých Gilies tu nie sú žiadne autá ani motorky, čo je v Indonézii vítaná zmena :) Jakarta s najhoršou dopravou na svete sa zdá tak vzdialená :) :) Jedinou dopravou je tu chôdza, bicycle a konské povozy. A miestni Indonézania sa nezaprú ani tu. Na povozoch ako sociálnom statuse jazdia ako blázni a mladí na nich vysedávajú v prístave a žmurkajú na okoloidúce turistky :) :)
Gili T je po obrovskej búrke bez elektriky, čo nie je taká romantika ako by sa mohlo zdať. Nielenže nefunguje v izbe ventilátor a je tam millión stupňov, nefunguje ani sprcha a ďaľšie veci. Počas cesty som si prešiel cez rôzne nekomfortné veci, ale musím povedať, že zaspávať po celom dni na pláži s telom pokrytým soľou a pieskom bez sprchy v izbe s takmer 30 stupňami, patrí k tým rozhodne najnekomfortnejším :)
Gili Meno a Gili Aire
Druhý deň presun na najmenší Gili Meno. Elektrika nejde ani tu :) :) Ostrovček, ktorý človek obíde dookola len za hodinu, je zo všetkých najtichší. Žiadne párty, málo ľudí, málo budov ... proste stroskotanecká pohoda.
Gili Air je najvýchodnejší zo série a asi najlepšou kombináciou zvyšných dvoch. Po príchode na ostrov znie správa dňa: Electricity already working!! :) :) Vedľa ubytka malé rodinné miesto s najlepším indonézskym curry. Za dva dni tam jem 5 krát a vyskúšam všetky: Pumpkin, Chicken, Tofu, Fish a vegetable. Všetky su super a extra spicy, ale vyhráva hneť to prvé Pumpkin. :)
Potápanie so žralokmi cez deň a večer pohodový bar na pláži, s výhľadom na zapadajúce slnko nad Gilies a s Bali v diaľke. Čokoládový dezert a krvavočervená obloha. Ideálne nadstavenie pre poslednú noc a na rozlúčenie sa s týmito 3ma fliačikmi zeme. :) :)
Lombok
Ostrov Lombok s priemerom cez 80km je výrazne väčší a pre mňa neporovnateľne zaujímavejší. Na rozdiel od maličkých Gilies plných turistov, je Lombok autentický, znovu s tými milými usmievavými Indonézanmi.
Pláže na Gilies alebo Bali sú len slabým odvarom oproti miestnym pokladom. Cesta z prístaviska Bangsal do hlavného plážového mestečka ostrova Senggigi je najlepšou ukážkou. Útesy, palmové zátoky, biely aj čierny sopečný piesok, nekonečná zeleň zdvíhajúca sa od trblietajúcej vody do vnútrozemia, až k majestátnemu vulkánu Rinjany (3726m). Hodinová cesta v preplnenom minubuse by mohla kľudne trvat aj tri a človek by sa tou nádherou nestihol nabažiť.
Senggigi
Prvá veta v turistickom sprievodcovi o tejto destinácii: Môžete stráviť život cestovaním hľadajúc perfektnú pláž a bude to veľmi, veľmi ťažké prekonať tie v okololí Senggigi. To je celkom sľubné a realita za tým nezaostáva. Nielenže príroda tu bola neskutočne štedrá, ale mestečko na rozdiel od mnohých plážových destinácií nezničili turisti a zachovalo si pohodovú atmosféru.
Vystúpim z minivanu a záčínam hľadať ubytovanie na posledné 3 dni. Stretávam Taniu z Portugalska, s ktorou po asi hodinovom rozhovore o ostrove a všetkom čo tu treba vidieť odchádzam a ubytovávam sa v jej penzióne. Tania a jej partner Alexandre sú profesiónálni fotografi, ktorý sa sem odsťahovali z Európy pred vyše rokom. Obaja si spravili inštruktorské skúšky na potápanie, ktoré je ich vášňou. Po večeroch s nimi rozoberám všetko možné, ale hlavne 100ky technických chýb na mojich fotkách :) :)
Ak si chcete pozrieť výrazne lepšie fotky z ostrova alebo z pod morskej hladiny tu sú ich stránky: www.flickr.com/photos/taniaaraujo/ a www.flickr.com/photos/ribdossantos
Prvý deň strávim na skvostnej pláži, kde okrem mňa nie je vôbec nikto! Zaspávam a zobudím sa až na to, ako po mne začínajú liezť kraby :) :) Skvelé jedlo v malom stánku, jedna z posledných superlacných indonézskych masáží, nákup ďaľších náramkov a suvenírov sa postarajú o večerný program.
Senaru
Druhý deň si požičiavam skúter a vydávam sa severovýchodným smerom k mestečku Senaru na úpätí sopky Rinjany. Cesta trvá takmer 3 hodiny, hlavne pre moje stále zastávky na miestach, ktoré som pred 2 dňami obdivoval z minivanu :) Jazdím samozrejme bez medzinárodného vodičáku tak ako všetci turisti a čakám, kedy ma zastavia extra úplatní policajti. Stane sa tak už po pol hodine jazdy. :) :)
Policajt sa na mňa tradične indonézsky usmieva. Ja mu úsmev opätujem bez známok akéhokoľvek stresu. Kamarátsky ma poklepe po pleci zamumle "You go Sir" žmurne na mňa a usmieva sa ešte viac ako predtým. Proste najmilší ľudia na planéte :)
Senaru je malá dedinka a východiskový bod na trekking na vulkán, ktorý je však až do apríla uzavrený. Vydávam sa na trek k 2 vodopádom cez džungľu okolo meandrov miestnej rieky. Oba stoja za to a po 3 hodinovom treku už znova sedím na motorke. Po ceste späť stretávam ďaľšie 2 policajné hliadky ktoré mi len zakývaju a ani ma nezastavujú. :) Buď mám obrovské štastie, alebo som si za mesiac tu vytvoril rovnako hypnotický úsmev ako majú miestni :) :)
Posledný deň, posledná plážová pohoda. Večer posledný západ slnka nad Bali s posledným ľadovým pivkom Bali Hai. Miestni predavači náramkov ma už zdravia menom a počas poslednej hodiny keď s nimi sedím na pláži pre mňa utkajú posledné 2 náramky pre moju mamu a otca.
Neskutočné 3 mesiace ušli neskutošne rýchlo a rozlúčka s nimi nemohla byť na lepšom mieste. Mieste, ktoré dokonale symbolizuje Áziu a Indonéziu predovšetkým, mieste plnom milých a usmiatych ľudí...
