2 letíská ... 2 prístupy.
Prístup prvý Americký
Ráno skorý presun na letisko z môjho hotela, ktorý je hneď vedľa. Som predsa zodpovedný :) :) American Airlines (AA) sa postará o infarktový šok, keď mi najnesympatickejšia pani pri chechine tvrdí, že musím mať spiatočnú letenku z Panamy, inak ma nepustí do lietadla. (čo samozrejme nie je pravda pre cestujúcich ako ja, ktorí vychádzajú z krajiny autobusom). Viete si predstaviť ten stres? 100 minút do odletu a začína boj :)
Stojím pred otázkou, či sa nechám zatiahnuť na hru AA a kúpim si od nich super predraženú letenku za viac ako stála moja spiatočná letenka z Európy, alebo nie. Internet zdarma na 30 minút na 24 hodín som si vyčerpal už včera po prílete. Zháňam „supervýhodný" internet za 8 dolárov na hodinu, hľadám všetky možné diskusné fóra, preklikávam zdesene zo stránky na stránku, pozerám na hodiny, cítim stúpajúci pulz. Ak som mal niekedy pocit, že čas beží rýchlo, tak tu to bolo ako z inej galaxie. :) za 20 minút nájsť pripojenie na internet. Preklikať neaktuálne diskusné fóra čo zaberie daľších drahocených 30 min. Zúfalosť je na maxime a v momente 45minút do odletu začínam byť zmierený, že v Miami ešte zostávam. Posledný pokus je však úspečný a prináša šalamúnske riešenie. Jedna nízkonakladovka v US umožňuje na lety do 24 hodín od zakúpenia zrušenie zdarma a komplet vrátenie peňazí. Je to risk, ale stojac v rade na checkin jednou rukou naťukávam moje registračné udaje, čísla kreditky a kupujem letenku za viac ako 300 dolárov a ateisticky sa modlím, aby to bolo dobre a peniaze vrátili. :) :)
Keď prichádzam k okienku, mám už len 30 minút a iná sympatická zamestnankyňa s výrazom podobným tej prvej nevie, či jej stačí potvrdenie na displeji, keď mi ešte neprišiel potvrdzujúci mail. Po telefonáte ma nakoniec pusti do experesnej rady na letiskovú kontrolu.
Čudovali ste sa niekedy prečo niektorí ľudia s celou batožinou bežia cez letisko na poslednú chvíľu a aké to je?
Tak už som si to zažil a môžem povedať, že vtedy zo seba človek dostane atletické maximum, ktoré z neho telocvikár ani zďaleka nevymačkal. :) :) S 10kg vakom na chrbte bežať cez terminál plný ľudí skoro 15minút. Mať tep ako olympijský šprintér a v hlave si premietať či celá tá snaha nebola zbytočná a či AA nakoniec nevyhrá..
Nevyhralo ... Sedím spotený v lietadle len 15 min pred odletom a pocity štastia sú zmiešané s obavami, či colníci v Paname nie su podobne „ľudskí" ako v Miami.
Prístup druhý Panamský
Ramon je môj imigračný úradník a keď zistí z mojej lámanej španielčiny pri podávaní pasu že niečo viem, už sa k angličtine nevráti :) :)
Je usmievavý, veselý a strašne príjemný. Má šibalský usmev mladého panamského playboja :) Po pár otázkach typu ako sa mám a ako dlho sa učim španielčinu, prejdeme na diskusiu ake sú dievčatá v Paname a aké na Slovensku a v Čechách. Zaujíma ho, či máme viac blondýnok alebo brunetiek. Proste štandardné imigračné otázky :) :) :)
Fajn diskusia trvá už cez 5 minút, počas ktorých si začínam myslieť, že moja španielčina nie je až taká lámaná. :) Ľudia v rade za mnou si už dávno myslia, čo za problematického drogového mafiána to stojí pred nimi. To Ramona vôbec nezaujíma a oči sa mu usmievajú nad pokračujúcou diskusiou o stredoeurópskych kráskach :) Teda až do momentu, kedy spozoruje blížiaceho sa nadriadeného. Vtedy vezme môj pas a bez toho, aby čokoľvek skontroloval, hodí na prvú stránku pečiatku. Usmeje sa, podá mi pas a pridá povzdych ... Estás chichas :) :)
Šok, ako je v Paname horúco, zažívam hneď pred terminálom. Držím sa rád Lonely planet zobrať si miestny autobus, ktorý je mimo areálu letiska a 20km cesta mu trvá viac ako 3 mučiace hodiny bez akejkoľvek klimatizácie. Na rozdiel od letiskových taxíkov, ktoré sú predražené všade na svete, autobus nestojí skoro nič. Pristavuje ma taxikár Camilo, ktorý sa vracia späť do mesta a nechce ísť prázdny. Moja lámaná španielčina znova zabrala a berie ma za 10dolárov, čo je ¼ obvyklej ceny. Po ceste máme super rozhovor o krajine, čo trápi miestnych a čo je najlepšie jedlo a pitie na ochutnanie. Po príjemnom 30 min rozhovore som už v hosteli a rozmýšľam, že mám zatiaľ od pristátia šťastie na pohodových a neskutočne prijemných ľudí. A nebola to náhoda, celá Panama je taká... krásna a veľmi priateľská.
Panama City
V hlavnom a najväčšom meste Panamy žije vyše 700 tis ľudí, alebo celá ¼ populácie tejto krajiny, spájajúcej 2 kontinenty a 2 oceány. Prekvapilo ma, aká je to moderná a bohatá krajina s vyspelou infrašktruktúrou. Celé nábrežie lemujú mrakodrapy a často sa toto mesto nazýva New York Strednej Ameriky. A nie je to ďaleko od pravdy, s americkými fastfoodmi, špičkovými obchodmi módnych návrharov a multikultúrnym prístupom, je toto označenie na mieste.
Prvá zástavka hneď po zložení vecí v hosteli je bazén na záhrade na zahnanie neznesiteľného tepla. Druhý krok, úspešné zrušenie narýchlo zakúpenej letenky mi zhodí kameň zo srdca a som pripravený na prechádzku po meste. Môj cieľ je jasný: Mercado de Mariscos, alebo miestny rybí trh. Teším sa na miestne ceviche (nakladané surové ryby a morské plody v špeciálnom náleve). Túto lahôdku milujem už od cesty v Peru, aj keď peruánske su mierne iné.
4km cesta okolo mrakodrapov, prístavu a sôch velikánov panamskej histórie zaberie takmer hodinu. Napriek tomu, že je aj pred 4tou hodinou cez 30 stupňov, neustále zrýchľujem krok hnaný vidinou gurmánskej lahôdky a prvého panamského piva. Spotený sedím v jednom z malých bistier na trhu, posrkávam ľadovo vychladenú cervezu panama a pozerám na biely plastový kelímok plný morskej dobroty. Najobľúbenejšia kombinácia miešaných ceviche obsahuje ryby, chobotnice, kalamáry a krevety. Krásne kyslé kúsky čerstvých zázrakov mora, si vychutnávam zo zavretými očami. Mňáááám.
Aké skvostné boli najlepšie vidno na tom, že na toto miesto som za 2 dni išiel ešte 3 krát. :) :)
Prechádzka po meste cez nákupnú Calle Central plnú ľudí a života. Plno stánkarov, dobrôtok, ale aj nepotrebných hlúpostí. Latinská Amerika v tom najlepšom. Túlam sa ešte dlho len tak z ulice na ulicu. Cítim vo vzduchu presne to, čo som cítil prvý deň v mojom najobľúbenejšom meste sveta, Buenos Aires. Vzduch nabitý životom, nekonečnou energiou, spaľujúcim teplom a zimomriavkami z nového. Rovnako ako pred 2mi rokmi mi v hlave hrá pieseň Loua Reeda Perfect day. :) :)
Predvečerom dorazím do najstaršej štvrti Casco Viejo s polovicou rozpadajúcich sa budov dávnej histórie a druhou - zrekonštruovaných pozerajúcich sa na dlhú budúcnosť. Práve tu sa zrodila samostatná krajina Panama, tu sa odohralo všetko dôležité, krásne, aj strašné v dejinách tejto malej zeme medzi oceánmi.
Panamský kanál
Panamský kanál bol označený ako najväčší technický zázrak 20 storočia. Jeho vybudovanie pred viac ako 100 rokmi si vyžiadalo najmenej 5600 životov a 10 rokov driny. Spojili sa 2 oceány a viac ako 13.000 lodiam ročne sa skrátila cesta okolo Južnej Ameriky o 2 týždne. Panama ročne inkasuje viac ako 2 miliardy USD a lode platia v priemere 30.000 USD za 10 hodinovú plavbu. Najdrahšia bola cesta za 376.000 USD, zaplatená výletnou loďou v roku 2010 a najlacnejšíe použitie plavec v roku 1928 za 36 centov.
Je neuveriteľný pocit stáť na vzdýmadlách Miraflores a pozorovať, ako sa lode dostávajú z úrovne mora nahor a potom späť na úroveň druhého oceánu vypustením 197 miliónov litrov vody z jazera pri každej ceste. Je to zážitok, aj keď z pohľadu dnešných vymožeností je ťažké vidieť skutočnú drinu na počiatku tohto monumentu.
Zvyšok dňa bola už len pohoda, prechádzky po meste, nasávanie života a vychutnávanie atmosféry. Morská polievka a znova ceviche na „mojom" rybom trhu :) :) Výstup na symbol mesta 200m kopec Cerro Ancon s najkrajším výhľadom na moderné veľkomesto, aj desiatky lodí zoradených a čakajúcich na poradie do kanálu. Cesta cez najmodernejšie štvrte i najchudobnejšie oblasti, nablýskané nákupné bulváry a nábrežia po západe slnka, zaplnené stovkami bežcov, korčuliarov a cyklistov.
El Valle de Anton
Malé mestečko v horách je mojím cieľom na daľšie 3 dni. Len 2 hodiny od Panama City sa na mieste bývalej sopky v jej 5km kráteri nachádza malá 5 tisicová dedinka, obklopená bývalou hranou krátera. Zeleň a neskutočný kľud. Kopce a termálne pramene. Milí ľudia a minimum turistov. Čas tu ide pomalšie ako zaseknutá sekundová ručička. Nikto sa nikde neponáhľa, všetko je autentické a uvoľňujúce. Chladný vzduch 1000m nadmorskej výšky je po pekelnej horúčave veľkomesta balzam na telo.
Stačí si požičať bicykel bez prehadzovačky a pedálovať pomaličky bez ponáhľania po rovinke dna bývalého vulkánu. Alebo si vysť na ktorýkoľvek z okolitých kopcov za menej ako 2 hodiny a po zostupe späť sa okúpať v jednom zo 7 vodopádov. Vyskúšal som štyri. Všetky boli rovnako super, predbiehali sa len v tom, ktorí bude ľadovejší :) :)
Na rôzne špeciálne akcie mám štastie a počas mnohých ciest som sa nevedomky dostal na podujatia, ktoré by som neveril, že existujú. Rovnako v El Valle som už ležal po únavných trekingoch v pyžamku v posteli a z polospánku ma vytiahol neskutočný približujúci sa rachot. Ako sa ukázalo, bol to tradičný predvianočný festival viac ako 300 člennej pochodovej kapely. Hrali vianočné melódie na trubkách, bubnoch, čineloch, doprevádzaní mažoretkami a tisícovým davom. O zábavu bolo postarané – čo na tom, že sa na druhý deň vstávalo ráno o 5tej na autobus :) :)
Boquette
Presun cez pol krajiny cez druhé najväčšie mesto David až k najväčsiemu vulkánu krajiny Barú, do mestečka kávy Boquette.
Ako sa v Paname cestuje ráno poriadne nevyspatý z predchádzajúcej noci? Tak ako všetci miestni... postavíte sa pri krajnicu hlavnej cesty a dúfate, že okolo pôjde autobus alebo minibus vaším smerom. Stál som v horúcom ráne pri interamericane (ceste, ktorá vedie cez celý americký kontinent od Kanady po Chile) a po tom, ako mi zastavil už 15. autobus a znova odišiel s tým, že nejde kam potrebujem, som začal pochybovať... Je to mnou? Alebo mojou španielčinou? Budem tu čakať ešte oveľa dlhšie ako dovtedajších 40 minút?
Práve vtedy zastal parádny obrovský klimatizovaný (alebo skôr vo vnútri až nepríjemne vymrazený) autobus a zviezol ma celých 6 hodín až do 200 tisícovej metropoly severu, David. Nasledovala 25 km jazda americkým školským autobusom, ktorá trvala skoro 90 minút a som v Boquette. :) :)
Toto mesto by sa určite každému v Čechách páčilo. Teda súdim podľa toho, že za 3 dni tu stretávam 5 skupiniek z ČR a cítim sa ako niekde na úpätí takmer 3000m vysokej panamskej Snežky :) :) Každopádne, okolie je čarovné. Plné hustých lesov, najlepších kávových plantáží, vodopádov a exotických zvierat. 2 dni sa ponevieram okolo, až nastane čas na posledné panamské pivo z miestneho minipivovaru, kde stretnem „prekvapujúco" poslednú skupinu z Česka a vydávam sa na cestu na hranice s Costaricou.
Panama bola proste úžasná!!! Vo veľa veciach potešila i prekvapila a neviem o žiadnej, v ktorej by sklamala. :) :)
